Na konci bič plieska alebo ako prehrať zápas v poslednej sekunde?

Autor: Peter Rusiňák | 1.9.2013 o 13:15 | (upravené 1.9.2013 o 13:21) Karma článku: 3,94 | Prečítané:  617x

Včerajšok bol pre futbalových gurmánov skutočný zážitok. Pražský Eden praskal vo švíkoch pod viac ako 17000 divákmi, ktorí prišli vyhecovať svojich miláčikov k tým najlepším výkonom. Bol to zápas ako "remeň" s množstvom výborných výkonov, gólov, zákrokov a hereckých výkonov. Jediné, čo tomuto zápasu ublížilo, bolo z môjho pohľadu úplne zbytočné vylúčenie stredopoliara "The Blues" Ramiresa v 85. minúte, čo si vzhľadom na priebeh zápasu mohol hlavný arbiter odpustiť.

Mia San Mia, Keep The Blue Flag Flying High! Tieto pokriky bolo počuť ešte pol hodinu pred úvodným výkopom UEFA Supercup-u v uliciach českej metropoly. Tisíce fanúšikov prichádzajúcich zo všetkých kútov Európy vytvorilo atmosféru, ktorú by Prahe závidel aj taký Liverpoolsky Anfield, či slávne Wembley, netrpezlivo čakali na príchod najväčších hviezd novodobého futbalu. Už od konca minulej sezóny, keď boli oznámený noví kouči oboch hrajúcich celkov, José Mourinho a Pep Guardiola, sa očakávalo finále plné emócií, taktizovania, nervov, ale hlavne toho, čo napĺňa každého správneho fanúšika - kvalitného futbalu. Obaja tréneri už pred zápasom popierali akési osobné vybavovanie si účtov ešte z čias ich pôsobenia na lavičkách FC Barcelona, poprípade Realu Madrid. No vo vzduchu bolo cítiť viac ako vôňu párkov v rohlíku, či dobrého českého piva. Bolo to súperenie dvoch vynikajúcich trénerov, taktikov, manažérov. Pritom ani jeden nechcel zachádzať do minulosti. Či už Pep Guardiola nechcel hovoriť o predchádzajúcom angažmá v Katalánsku, José Mourinho pohrozil odchodom z predzápasovej tlačovky, keď dostal otázku ohľadom "bieleho baletu". Ani jeden však nečakal to, čo nastane o pár hodín neskôr - skutočné futbalové divadlo, ktoré si budeme pamätať ešte veľmi dlho.

Od úvodného výkopu nás delilo len pár sekúnd. Jedenásť najlepších z oboch celkov netrpezlivo očakávalo, čo sa bude bude nasledujúcich deväťdesiat minút diať. Chelsea nastúpila so zostavou, ktorá bola všetkými možnými denníkmi najviac predpokladaná. José Mourinho stavil na pevnú defenzívu a rýchly stred, na ktorom bol vysunutý "zabiják" Fernando Torres. Portugalčan vedel veľmi dobre, čo robí. Cez kvarteto hráčov ako Ivanovič, Cahill, David Luiz a Ashley Cole sa Bavorom prechádzlo len veľmi ťažko. Pritom prví traja menovaní pôsobili v obrane ako skala. Urastení chlapíci s dobrou strelou a skvelou hlavičkou strážili, aby sa nikto nepriblížil k ich svätyni. Zálohu, ktorú tvorili Schürrle, Ramires, Oscar, Hazard a Lampard, podporoval z boku nabiehajúci Ashley Cole. Toto nasadenie bolo pochopiteľné - nedostať gól a snažiť sa o rýchle kontry. Mimochodom, toto isté použil Diego Simeone v zápase španielskeho superpohára proti Barcelone, no ako sa ukázalo, až na jeden gól bola táto taktika neúčinná. Vráťme sa ale k zápasu Bayern - Chelsea. Na hrot poslal bývalý tréner Porta, Interu a Madridu Fernanda Torresa, ktorý sa od príchodu na Stamford Bridge stále strelecky hľadá. Aj toto rozhodnutie, ako sa zdá, bolo veľmi prínosné pre hru celého celku.

Pep Guardiola vsadil na tú istú taktiku. Duo Jérome Boateng a Dante bolo až na jedno zaváhanie Brazílčana veľmi pevné, nepúšťalo Londýnčanov skoro k ničomu. Na krajoch operovali flexibilní Rafinha s Alabom, ktorí plnili funkcie ako obrancov, tak aj krajných záložníkov. Stred patril duu "Robbery" (Robben + Ribéry), ktorí sa starali o rýchle protiútoky cez modro-bielu obranu Chelsea. Tímto dvom sekundovali v strede kvalitne hrajúci Philipp Lahm a Toni Kroos. Na hrote sa týčil spoľahlivý "forvárd" Mario Mandžukić.

Začiatok zápasu bol nervózny. Veľa nepresností na oboch stranách, no to už neplatilo po ôsmych minútach, keď zobral populárny "El Ňiňo" zodpovednosť na seba a nechytateľne prekonal Manuela Neuera - výborne chytajúceho brankára Bayernu - 1-0. Bavorom chvíľu trvalo, kým sa spamätali z rýchleho gólu, no potom sa ukázalo, prečo je Bayern taký dominantný. Výborná práca s loptou, minimum chýb, rýchle centre do "šestnástky", prihrávky za obranu súpera. To sú prednosti hry nemeckého "mančaftu". Skvele chytajúci Čech však maril všetky strelecké pokusy, ktoré Bayern vyprodukoval. Do prestávky sa okrem pár faulov a poriadnej dávky vystúpení, ktoré by si zaslúžili "Oscara", nič neudialo. To však už neplatilo po prestávke. V 47. minúte s po kraji do stredu nabehol Franck Ribéry a "pravačkou" vystrelil nechytateľný "projektil", ktorý Čechovi len pohladkal prsty a skončil v sieti - 1-1. Odvtedy sme mohli vidieť veľký útlm hry. Najmä herecké výkony Mandžukića mi pokazili môj dojem z tohto skvelého stretnutia. Pomaly ale isto sa vytratil Oscar so Schürrlem a Torresom.

Do 85. minúty sa hral opatrný futbal až kým rozhodca prísne vykázal Ramiresa z hry po faule na Maria Götzeho, ktorý nahradil Toniho Kroosa. Po nasadení Javiho Martíneza sa však stred poľa Bayernu trošku ustálil. Do konca riadneho hracieho času sa už nič neudialo a tak sa predlžovalo. v 93. minúte z hranice "vápna" napriahol nikým nekrytý Hazard a Chelsea už mala trofej v rukách - 2-1. To však ešte nevedela, čo sa stane asi sekundu pred koncom zápasu. Striedajúci Javi Martínez sa zázračne dostal k lopte a nechytateľne napol sieť za Čechovým chrbtom - 2-2. Nasledoval penaltový rozstrel - totálny "vabang". V ňom boli úspešný všetci hráči Bayernu aj Chelsea, až na mladíka, ktorý vystriedal Fernanda Torresa - Romelu Lukaku. Po prívale radosti fanúšikov Bayernu ostali ešte len 20-ročnému hráčovi oči pre plač.

Radosť Pepa Guardiolu po góle Francka Ribéryho.

@pr

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?